
3.5.2026 (SITA.sk) – Najväčším rizikom sú podľa prieskumu hospodárskopolitické podmienky, ktoré ako problém identifikovalo 60 percent respondentov.
Nálada medzi zahraničnými investormi pôsobiacimi na Slovensku sa výrazne zhoršuje a podľa najnovšieho prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory sa dostáva na úroveň porovnateľnú s obdobím začiatku pandémie.
Očakávania do budúcnosti
Očakávania vývoja ekonomiky sa prepadli takmer na úroveň marca 2020 a investičná aktivita ostáva utlmená, pričom až 40 percent oslovených firiem by sa dnes už pre Slovensko ako investičnú destináciu nerozhodlo.
Aktuálnu hospodársku situáciu hodnotia podniky prevažne negatívne. Len štyri percentá respondentov ju označili za dobrú, zatiaľ čo až 61 percent ju považuje za zlú. Ešte pesimistickejšie sú očakávania do budúcnosti. Zlepšenie predpokladajú len tri percentá firiem, kým zhoršenie očakáva až 77 percent.
„Očakávania vývoja ekonomiky dosiahli úroveň, ktorú sme zaznamenali naposledy pri vypuknutí pandémie COVID-19,“ povedal prezident komory Pavel Lakatos. To podľa neho odráža vysokú mieru neistoty v podnikateľskom prostredí.
Rastúce náklady
Na úrovni jednotlivých firiem je situácia o niečo vyváženejšia, no stále opatrná. Zlepšenie vlastnej situácie očakáva 22 percent podnikov, stagnáciu 45 percent a zhoršenie tretina. Tento mierne diferencovaný pohľad však nemení fakt, že investičné impulzy chýbajú. Plány naznačujú skôr stagnáciu či útlm. Len 28 percent podnikov chce investície zvýšiť, zatiaľ čo 32 percent ich plánuje obmedziť.
Podobný obraz vidno aj pri tržbách a zamestnanosti, kde sa očakávania rastu a poklesu takmer vyrovnávajú. Významným faktorom, ktorý zvyšuje opatrnosť firiem, sú rastúce náklady práce. Tie by mali podľa odhadov v roku 2026 stúpnuť v priemere o 7,2 percenta, pričom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pociťuje takmer polovica podnikov.
„Pretrvávajúci rast mzdových nákladov ukazuje, že štrukturálne problémy na trhu práce sa neodstránia ani v období slabšej ekonomiky,“ upozorňuje rakúska obchodná radkyňa na Slovensku Bettina Trojer. Rast nákladov práce zároveň vníma ako významné riziko až 59 percent firiem.
Kľúčový problém
Kľúčovým problémom však zostáva samotné podnikateľské prostredie. Najväčším rizikom sú podľa prieskumu hospodárskopolitické podmienky, ktoré ako problém identifikovalo 60 percent respondentov. Firmy poukazujú najmä na nepredvídateľnosť daňových a regulačných pravidiel, čo podkopáva dôveru investorov. Lakatos v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre podniky sú kľúčové stabilné a predvídateľné podmienky, pričom práve v tejto oblasti vidia investori najväčší priestor na zlepšenie.
Na podnikateľské prostredie zároveň čoraz silnejšie vplývajú aj externé faktory. Až 63 percent firiem eviduje rast nákladov v dôsledku ciel, logistiky či regulačných požiadaviek, čo súvisí s meniacim sa geopolitickým prostredím. Firmy preto čoraz viac diverzifikujú dodávateľské reťazce a hľadajú nové trhy, aby zmiernili riziká.
Ambivalentný obraz krajiny
Napriek nepriaznivému sentimentu si Slovensko stále zachováva niektoré konkurenčné výhody. Investori pozitívne hodnotia najmä členstvo v Európskej únii, infraštruktúru či kvalitu lokálnych dodávateľov. Relatívne dobre je vnímaná aj energetická infraštruktúra a platobná disciplína.
Na druhej strane však silnie kritika v oblastiach ako efektívnosť verejnej správy, transparentnosť verejného obstarávania, boj proti korupcii či daňové zaťaženie. Výsledkom je ambivalentný obraz krajiny: Slovensko zostáva relevantnou investičnou destináciou, no dôvera investorov je oslabená. Hoci 59 percent podnikov by si krajinu vybralo opäť, rastie podiel tých, ktorí by tak už neurobili.
„Slovensko má stále dôležité konkurenčné výhody. Zároveň je však zrejmé, že tieto nestačia, ak klesá dôvera investorov v hospodársku politiku,“ konštatuje Lakatos s tým, že ďalší vývoj bude závisieť najmä od schopnosti politiky obnoviť stabilitu a predvídateľnosť prostredia.
Viac k témam: Investície, Konkurencieschopnosť, Podnikateľské prostredie
Zdroj: SITA.sk – Nálada medzi podnikateľmi sa zhoršuje, až 40 percent by na Slovensku už neinvestovalo © SITA Všetky práva vyhradené.
